….pretože som nahnevaný. kričím na vás, pretože ste idiot!

dobre, nie ste idiot. len niektoré vaše názory sú na úrovni vykastrovaného neomarxistu s rasistickými sklonmi. máte pravdu, som absurdný.

poďme dať deckám limit. dve číslice a bodku. poskladajme ho z hodnotení od zmesky skrachovancov, idealistov a nechápavých súdružiek v dôchodkovom veku. je to dôležité. veľmi dôležité.

a čo, že maroško nevie nájsť na internete priemernú úrokovú sadzbu pri bežných účtoch. hlavne, že vie hlavné mesto Kene. zíde sa mu to, keď bude pozerať toho, oného, Konyho a tisícky ďalších videí od aaaron397 a hltať každú informáciu o Bilderberg group a svetovom spiknutí, ktorého sme všetci súčasťou.

predsa len, od malička ho učili kritickému zmýšľaniu. má doma Occamovu britvu. nevie ju použiť.

ja mám Gillete. občas sa ju bojím použiť, brada je príliš blízko krku a vaše reči zo mňa robia psychopata. chápete.

… je děvka, dívka co hledá.

aj ja hľadám. celkom rád. napríklad dôvod, prečo v svete, kde sú milióny gigabajtov dát na dosah ruky existuje tak prudký, nevyvážený kontrast názorov, akoby sa nejaký poloboh rozhodol vyhodiť gaussovu krivku z fabriky univerza. podporujem lekárov. nepodporujem lekárov.

všetko ostatné ide na bok a ľudia si s chuťou vytvoria osobnú studenú vojnu, len pár desiatok rokov po tom, ako tú globálnu skončili. umiernený názor dnes nie je v móde - si, alebo nie si. Soviet, alebo Amík. zelený, alebo korporátny.

a tak sa mi facebook zapĺňa davovou psychózou a ja programujem niečo do života, keď už má prísť ten ďalší krach, nech som pripravený…

.. niečo napísať.

o tom, aká krásna je Praha, aj keď o štvrtej poobede vidím holý kokot, vlastne ani ten nie, lebo hmla je úplne všade. o tom, prečo sú školy zlé a drogy dobré a dospelí nám všetci klamú.

o tom, ako sa všetci tí akademici neženú za akademickým ale slastným a mne je zle tak nejdem na imatrikulácie. o tom, ako som v otrhaných bledých jeansoch došiel na startup roku a postúpil som, aj keď som nemal model ani obrázok svôjho produktu.

o tom, že som neskonale šťastný, aj keď vlastne nie som.

mohol by som.

ale neurobím to, pretože napriek tomu všetkému zlému tam vonku sa mi srdce vždy zastaví a čas prestane tiecť, keď sa tie tvoje zkurvene hnedé oči dotknú mojich v jednom pohľade pri východe zo zafajčeného baru.

a nechápem, ako sa to celé deje, pretože nie som nesmrteľný a život je tak čudne krátky a my takí mladí a hlúpi, aj keď už vlastne nie sme mladí, a ani hlúpi.

notch sa niekde na teh interwebz zmienil o akomsi tajuplnom móde hrateľnom cez Source SDK (i.e. Half Life 2), s názvom The Stanley Parable.

predstavte si, že zmiešate Stranger Than Fiction s Adjustment Bureau (pokiaľ autor na nápad neprišiel po dopozeraní Ferellovho najlepšieho filmu, tak zjem svoje zippo), spravíte z toho miniatúrnu hru s rozvetveným stromom rozhodnutí a potom si už len pridávate 10/10 do zbierky recenzií.

celé dielo, posúvajúce zážitok z hrania do úplne novej roviny, ako väčšina podobných experimentálnych výtvorov, je založené na jednoduchom princípe - rozprávač začne hovoriť príbeh, ktorý vy hráte. pokiaľ sa odkloníte od predurčenej trasy, môže sa nahnevať. alebo to bol jeho úmysel?

hra má vraj (okrem úplne úžasného british-accent hlasu rozprávača) 10 koncov, objavil som zatiaľ 5. zahrajte si ju. hneď.

1, nevedel som o sebe. Československo je realita.

4, chcel som ísť so starkým na jeho čiernom mercedese za Batmanom a konečne poraziť Jokera, pozvať do bytu svojich kamarátov a hrať sa na Sege, môcť byť hore do deviatej. na Solinkách sú obrovské kopy blata, nemusíte sa báť nechať dieťa do pol siedmej vonku a Československo je už len ilúzia. / vysnívané povolanie: astronaut

5, chcel som ísť do školy a nechodiť na náboženstvo (I’m serious). ocko chodí na nočné a nosí mi časopis Level. / vysnívané povolanie: vojak

6, chcel som aby zmizla katechétka ktorá karhala deti čo neboli v kostole a nezaklamali o tom. pachuť špenátovej polievky nasilu tlačenej do hrdla mi vyrýva do mozgu prvú jazvu. / vysnívané povolanie: vojak

9, chcel som aby zmizla vychovávateľka ktorá ma nechala pripraviť kvíz, položiť pár otázok triede a potom mi vytýkala, že sa hrám na moc múdreho (I’m serious). vonku sa hrával futbal, prestrelky na rôzne veľmi sofistikované spôsoby podobné LARPom a leto bolo horúce peklo. / vysnívané povolanie: programátor počítačových hier

11, chcel som sa stať študentom rokfortu alebo nindžom zo série kníh “Vyber si svoje dobrodružstvo” a utiecť so svojou životnou láskou s rovnakými záujmami do alternatívneho sveta cez portál v Japonsku (I’m serious). / vysnívané povolanie: dizajnér počítačových hier (NEVIEM PROGRAMOVAŤ! :-()

12, chcel som byť v prvej desiatke hráčov Evolution Online a ostať bývať na sídlisku a prestať chodiť do školy v nohaviciach oblečených naopak. / vysnívané povolanie: webdizajnér (HTML JE SUPER programovací jazyk!!!)

13, chcel som zbaliť tú, tú, alebo tú, aby som bol rovnako kúl ako ostatní chalani. už sa hráva len futbal, aj to na dedine. / vysnívané povolanie: nepodstatné, kým mám lásku…

14, chcel som nabrať odvahu, ale mala frajera a nešla na lyžiarsky. pod vplyvom douglasa adamsa sa vo mne rodia prvé zárodky cynizmu a v zime sa s vilom prechádzame okolo školy, aby sme skrátili čakanie na autobus. sneh je biely a krásny. / vysnívané povolanie: nepodstatné, svet nemá zmysel…

16, chcel som ju zobrať na hojdačky pri ktorých som vyrastal, zobrať za ruku a zkonštatovať, aký je svet šialene smutný. / vysnívané povolanie: web developer

17, chcel som nájsť múdrosť v knihách a seba v práci. mission failed. / vysnívané povolanie: spisovateľ, bohém

18, nevedel som o sebe (vivat, Jack Daniels). našiel som seba v rýchlom striedaní záujmov a zaujatých. / vysnívané povolanie: rentiér

19, chcel som napísať tento článok. / vysnívané povolanie: nepodstatné, kým z toho budú prachy…

keď budem mať 20, s najväčšou pravdepodobnosťou tento článok zmažem a budem nadávať na sentimentálne nepárne roky.

v Amerike. ak by si F. S. Fitzgerald nechal pichnúť jednu dávku kvalitného heroínu, jeho zhmotnené predstavy Veľkého Gatsbyho by sa až nebezpečne podobali na životné dielo Sergia Leoneho, Once Upon a Time in America. prakticky dokonalý 4 hodinový film obsahuje v sebe snáď každý väčší kúsok spoločenskej mozaiky a napriek tomu si zachováva celistvý tvar. neuvidíš, nepochopíš.

v Nórsku. svedomito viažem citáty na nedávne udalosti. ľavica. pravica. nezabudnite svoje decko zapísať do ODM a nejakej mládežníckej pseudo-samosprávy, nech má odkiaľ kopírovať názory. o tom nabudúce.

v mozgu. boj. prázdniny ničia moju mladícku zapálenosť, ale (geek only start) podarilo sa mi úspešne zosúladiť SpineJS, jQuery a backend v podobe vlastnej zlátaniny v PHP, takže to z pekného návrhu v InnoDB generuje relatívne použiteľnú kostru. (geek only end)

tak budem radšej mlčať. až taký je svet zlý. gombička tesne pod krkom, ktorú sa vám nedarí zapnúť ani na 5. zúfalý pokus. písali to v novom čase. asi sadnem na prvé lietadlo do Brazílie… alebo aj nie.

snažím sa to vydržať. motivační trenéri, GTD, couching, social networks, teambuilding, r. kyosaki. lieta to rýchlejšie než bullshit z úst toma crusia v magnolii, ktorého postava je mimochodom postavená na vzore skutočného “pickup-artist” s čudným menom. nájdete ho aj v The Game od Neilla Straussa, jedinom motivačnom diele, ktoré som kedy dočítal, pretože vlastne nie je motivačné. 

chcete zarábať ťažké peniaze a žiť ako Jan Bárta? tak to robte. neexistujú žiadne pravidlá ani prikázania, nie sme z rovnakej plastelíny. z plastelíny si robia ľudia piču. jediným limitom sú vaše schopnosti a odhodlanie. zvyšok je placebo. odskúšané.

alebo proste poďme všetci na tú FRIčku…